Je melecitóza neriešiteľný problém?

1.Čo je to melicitóza, ako vzniká?

Je to zložený cukor (trojcukor), ktorý sa vyskytuje hlavne v medovicoých medoch a je veľmi ťažko stráviteľný včelami. Do niekoľkých dní po prinesení včelami do úľu kryštalizuje a včelári ho nazývajú aj „cementovým“ medom, nakoľko snaha o jeho získanie vytočením z plástov býva často márnivá. Objavil ju Francúz Bonastr v roku 1833 ako biele kryštáliky na vetvách červeného smreka (česky modřínu) a podľa toho ju aj pomenoval. Ako uvádza Haragsim, bolo preukázané, že nie samotný strom je zodpovedný za vznik tohto trojcukru, ale enzymatické pochody v tráviacom ústrojenstve vošiek (česky mšic). Takto môže melecitóza vznikať aj u iných stromov ako červený smrek v závislosti od druhu producenta, vošiek. Haragsim tiež uvádza aj možnosť vzniku melicitózy za určitých podmienok, v nektárových medoch ako sú ďatelinový (česky jetel) alebo z hluchavky.

Ako sprievodné faktory vzniku melicitózy v medovici sú uvádzané dlhé daždivé počasie a vysoké prínosy medovice. V protiklade s touto tézou bol tohtoročný priebeh leta, ktoré bolo suché a teplé. Veľký faktor tu zohráva aj cyklické premnoženie nepriateľov vošiek v súvislosti s cyklickým premnožením vošiek, ale posunuté. To znamená, že ak sa premnožia vošky, darí sa aj ich nepriateľom a prezimujú vo väčšom počte. Na budúci rok sú schopní korigovať premnoženie vošiek a to sa opakuje až do situácie kým sa stavy vošiek neponížia natoľko, že to zdecimuje aj ich nepriateľov. Nasledujúci rok je potom možný rozmach vošiek a cykly sa opakujú.

Značnú úlohu tu zohráva počet a umiestnenie mravenísk, ktoré sú schopné vytvoriť a ochraňovať rozmnožovaciu základňu vošiek pred ich nepriateľmi. Toto ako aj ďalšie faktory spôsobujú zložitosť predpovedania medovicovej znášky a tým aj melicitózy.

2.Spoločné zásady pri prevencii problémov s melicitózou

Každé stanovište má svoje špecifiká . V listnatých lesoch sa medovica objavuje po odkvitnutí agátu, čo je najlepšie vidieť na farbe agátového medu resp. aj pokoji včelstiev pri medobraní. Dobré vodítko dáva aj váha, hlavne elektronická, kde je vidieť pohyby na váhe ráno a večer. V týchto prípadoch nie je žiaduce všetok kvetový med vytočiť, lebo v buňkách, kde ostáva kvetový med, sa všetky problémy melicitózy neprejavia. (Obsah buňky pri silnom medomete je uvoľnený odstredivou silou.)

V ihličnatých lesoch, kde je melicitóza najčastejšie a nasleduje po medovaní z maliny, je výhodnejšie radšej v znáškových pauzách podnecovať včelstvá ako malinu vytočiť. V každom prípade je dobré občas rozobrať medníky, čo je u nízkonástavkového systému, alebo systému Dadant ľahko možné, a kontrolovať kvalitu a druh medu v mostíkoch.

3.Čo robiť, ak melicitózny med je už naša realita v plástech?

3.1 Technické zariadenia na získavanie melicitózneho medu.

a.  Hobby včelári:

              Totálne riešenie znamená rezignáciu zo strany včelára a odloženie plástov s melicitóznym medom na jar pre budovanie včelstiev a odložencov podľa starej zásady „včely robia med a med robí včely“. Často doporučované namočenie plástov zo zvyškami melicitózy do nádob s vodou, a následné vloženie do úľa na prepracovanie včelami, nebýva veľmi účinné, lebo najčastejšie plásty včely po odstránení vody zaviečkujú v rovnakom melicitoznom stave. Lepší výsledok je spojený so zmenou polohy týchto plástov – napr. uloženie naležato do podmetu, alebo nad medník. Včely takto  ponúknuté  plásty nepovažujú za svoje a prenášajú melicitózu do medníka, odkiaľ nasledujúce dni môže byť vytočená. Pozor na sliedenie a rabovku.

              Medomet je zariadenie, ktoré používajú tak ako hobby včelári ako aj komerční: Pri melicitóznych medoch zlyhávajú všetky medomety ktorých kúpa bola „výhodná“ z cenového hľadiska. To znamená, že tu nie miesto na prehnané šetrenie. Úplne sú nevhodné radiálne medomety, a to ani v prípadoch drahých vytáčacích liniek pre komerčných včelárov. Plásty, hlavne panenské, sa v nich bortia a sú z nich postupne vytrhávané kusy včelieho diela. Vhodné sú precízne vyrobené diagonálne medomety, najlepšie  zvratné, s možnosťou nastavenia postupnosti jednotlivých cyklov. Medomet by mal byť robustnej konštrukcie s minimom zváraných častí a s precíznymi kazetami. Je niekedy ťažké odhadnúť množstvo melicitózy v rovnako ťažkých plástoch, vložených do medometu proti sebe. Následne pri nerovnakom množstve vymeteného kvetového medu dôjde ku nesymetrickému zaťaženiu koša a kaziet medometu, niekedy končiace aj porušením zvarov. Veľmi dôležité je husté rebrovanie (česky výplň) kaziet, nakoľko u tých riedkych dôjde ku podobnému ničeniu panenských plástov ako u radiálnych medometov. Ak sa aj plást nezničí zmení sa okolo riedkeho rebrovania pozícia buniek, tak že nie sú priamo natočené v smere odstredivej sily a bunka sa úplne nevymetie. Plást by sa mal opierať o hustú výplň kazety celou plochou a v prípade Hofmanovho typu by v dolnej časti výplne kazety mala byť medzera na zasunutie hornej časti bočnej latky rámika. Precízne medomety majú aj vymedzovač natočenia, o ktorý sa opiera kazeta, aby bunky plástu boli pri vytáčaní čo v najlepšej zhode s odstredivou silou. Súvisí to s okolnosťou, že bunky sú nevodorovne postavené na medzistienke, ale mierne smerujú hore .

  b. Komerční včelári:

Odviečkovance sa naďalej spracujú tak, aby sa oddelil vosk viečok od medu. Toto sa dá dosiahnuť niekoľkými spôsobmi: odstredením, lisovaním alebo oddelením teplom. Posledne vymenovanému, oddelenie teplom, dávame prednosť pri spracovaní melicitóznych rámikov, lebo tu dochádza ku úplnému oddeleniu, a zároveň stekuteniu meleicitózneho medu. Podmienkou je používanie panenských plástov v medníkoch, aby sa do medu nedostala pachuť z košielok ako aj  prípadné rezidua liečiv .

Vyššie uvedené spôsoby riešenia sú plne použiteľné pri existujúcich technológiách dvojpriestorových úľov (používanie plodiskových rámikov v medníku), alebo aj nískonástavkových, pri využívaní prevesovania plodových rámikov s výnimkou tepelného oddelenia vosku od medu pri odviečkovancoch. Ako už bolo spomenuté vyššie, tu sa vyžaduje používať permanentne panenské plásty v medníku.

4.Zmena technológie včelárenia vhodná pre nískonástavkové včelárenie, resp. systém Dadant

Alebo Zmeňme prekliatie melicitózy na požehnanie

Zmena technológie má tri roviny:

4.1 Základná myšlienka spočíva v nepoužívaní plodových rámikov v medníku, čo sa v klasickom včelárení považuje za základnú techniku. Hlavne pri púšťaní včiel do medníka sa toto v klasickom systéme často využíva, aby sa podnietila ochota včelstva obsadiť medník.

Nový prístup používa v medníku len panenské rámiky, najlepšie tak, že v medníku pre 10 rámikov použijeme len 8, ktoré sú následne „tučnejšie“ a umožňujú nielen strojové odviečkovanie, ale aj napríklad ručné odviečkovanie nožom. Údajná neochota včiel obsadiť takýto medník je riešiteľná aj zmenou včelárskych rutín koncom leta: dávať vyčistiť/vylízať vlhké plásty od medu na zimu. Ak naopak, takéto vlhké plásty odložíte do náležite chladenej miestnosti s nízkou vlhkosťou, tak sa na jar stávajú vďačným lákadlom pre vstup včiel do medníkov.

Ak sa naučíme nájsť pravú chvíľu na položenie takéhoto medníka nad vyvíjajúce sa plodisko, tak potlačíme rojivú náladu včelstva, ešte pred jej vznikom. Výsledkom je nevytváranie medných vencov z jarnej znášky v plodiskových rámikoch, ale ich ukladanie do položeného medníkového nástavku z vystavanými tučnými panenskými plástami. Toto poznanie  pravej chvíle nám v starobe umožní aj čaro včelárenia v systéme Dadant. Nateraz sa uspokojíme so stručným konštatovaním, že tá pravá chvíľa je hlboko pred úplným vybudovaním plodiska.

Následne, po položení tohto medníkového nástavku, pokračujeme v rozširovaní plodiska a pri polovičnom zanesení medníku jarným medom, podkladáme ďalší medník, tentokrát na striedavo vystavané panenské rámiky s medzistienkami. Tento nový prístup je plne v intenciách „zebrovania“ od Wrighta, publikované v Moderním včelarovi.

4.2 Náhrada tradičných medzistienok za plastové od overeného výrobcu. Tieto by mali byť natreté včelím voskom z odviečkovancov z vlastnej produkcie. Netreba podľahnúť pokušenie kupovať ich už natreté, lebo to by pri dovoze zo zámoria mohlo byť aj v rozpore s príslušnými predpismi.

Rámik by mal zodpovedať Langstrothovmu štandartu s náležitými drážkami v hornej a spodnej latke. Vhodná je hrubšia spodná latka až 13 mm, horná je štandartná 19 mm hrubá. Plastová medzistienka musí mať pri založení do rámika určitú, aspoň minimálnu, vôľu v zvislom aj vodorovnom smere.

Ako to dokázať, keď začíname a máme len 10 rámikové nástavky?

Prvý rok postupujeme klasicky s preložením plodových rámikov, alebo nízkych nástavkov, do medníka a ich prestriedanie natretými plastovými medzistienkami, ale len v medníkoch. Nesmieme dovoliť, aby ich matka zakládla. Ak sa dostane do medníka, tak s obľubou kladie aj do plastových, aj keď je to v rozpore s tvrdením včelárov. Následne, najčastejšie až druhý rok, takto vybudované panenské plastové rámiky dáme do 8 rámikových medníkov, kde príslušne priberú na hrúbke. a tak pokračujeme v postupe podľa bodu 1.

Zmena pri medobraní . Ak využívame strojové odviečkovanie alebo odviečkujeme ručne hlbšie nožom a nemáme meleicitózu, med z odviečkovancov  stečie a ostanú nám relatívne suché odviečkovance s panenského vosku.

4.3 Ak sa vyskytne meliecitóza a ani naše materiálne vybavenie (odviečkovanie a výkonný zvratný medomet) ju nezvláda nastáva mechanické očistenie častí plastových medzistienok škrabkou 

Takto získaná zmes vosku so zvyškami melicitózy sa tepelne spracuje v špeciálnom boxe, ktorý využíva dva termostaty. Horný nad 65 °C a dolný cca 40-45 °C. Tu môžu skončiť aj odviečkovance bez melicitózy, ktoré aj po stečení obsahujú podstatnú časť medu. Táto zmes sa vloží do boxu na perforované oceľové sito, na ktorom sa postupne rozpúšťa. Vosk je ľahší ako med a po roztopení pláva na dne boxu na povrchu, čím do určitej miery ochraňuje ťažší med na spodku dna, proti negatívam z prehriatia (HMF).

Po niekoľkých hodinách, v závislosti od veľkosti a kapacity boxu, sa jednoducho otvorí ventil na dne boxu a vypustí sa zmes vosku tekutého medu s  melicitózou. Na povrch nádoby sa postupne dostáva vosk, ktorý vytvorí klasický koláč, ktorý sa nasledujúci deň odoberie, a máme tak krásny panenský vosk.

5 . Čo s takto získaným voskom?

Tento ale nemôže doplatiť na svoju krásu tak, že skončí svoju životnú púť zhorením vo sviečke, ako dôsledok svojej nevšednosti. Jeho úloha je vytvoriť uzavretý okruh vosku pre včelára a včely, tak aby sa dostal do nových medzistienok. Takto stvorená medzistienka je prostá od rezidui liečiv a ďalších látok, ktoré sa v stredoeurópskom priestore nachádzajú vo vosku. Je to tá, podľa Tautza,  „vhodná placenta“,  kde sa náležite vyvíja budúca včelia bytosť.

Zariadenie vyššie sa dá kúpiť na vlastnú mieru a požadovaný rozmer buniek, vrátane nádoby s termostatom, za cca 1200–1300 €, čo je prijateľná suma ku benefitom plynúcim zo systému uzavretého okruhu vlastného panenského vosku.

6.Čo s medom so zmesou melicitózy?

Máme na mysli konečný stav medu pre zákazníka, tak aby nemal nepríjemný pocit po požití meleicitoznych kryštálov a na druhej strane nekupoval si med, ohrozujúci jeho zdravie zvýšeným HMF po dlhodobom prehriatí.

Tieto požiadavky  spĺňa systém Melitherm, ktorý ešte navyše zabezpečí aj precízne precedenie stekuteného medu. Vyrába sa v dvoch veľkostiach súvisiacich s priemerom nádoby resp. suda pod ním. Ukladá sa na nádobu alebo sud, tak aby sa s nej už mohlo plniť do zákazníckych pohárov.

Skladá sa s nasledujúcich častí:

1. Vlastná valcovitá nádoba ukončená na spodku dierkovaným dnom o priemere cca 300 mm.

2. Jemná nylonová tkanina upevnené v hornej časti obručou .

3. Výhrevná špirála s regulovateľným termostatom s teplotou od 30°C do 80 °C o výkone cca 500 W.

4. Perforovaný kovový prstenec na odvádzanie vodných pár, ktoré v procese ohrievania a stekutenia kryštálov vznikajú.

5. Výkon predmetného zariadenia je medzi 25–50 kg/1 hod.v závislosti od konzistencie medu.